Najhorší deň môjho života.
Koľkokrát som to videla napísané, počula povedané, povedala alebo pomyslela som si to určite aj sama. Bolo to vtedy, keď mi v 2001 zomrel oco? Keď o rok na to ochorel dedko, potom babka, keď mi zomrela babka, potom dedko?
Nie, bolo to vtedy, keď mi týždeň pred termínom pôrodu zomrela dcérka v brušku.
Malinký zázrak, vdaka ktorému sme boli najšťastnejší ľudia na svete. Ktoreho nožičku som chytala cez brusko a z lásky, ktorú som pri tom cítila, som sa išla zblaznit. Teraz sa idem zblázniť z neskutočnej bolesti. Že dievčatko, ktoré sme tak túžobne čakali, teraz čaká s dedkom, pradedkom a prababkou na nás v nebi. Že dni, ked som mala vstávať vyčerpaná od nočného vstávania, vstávam s ťažobou na srdci a s pocitom prázdna. Že celých krásnych 9 mesiacov strachu ale aj šťastia je preč bez nádhernej odmeny za ťažký pôrod.
Na tú nemocnicu a tváre z nej si neviem spomenúť bez pichnutia pri srdci. Na to, že to nebola starostlivosť aku si moja láska zaslúžila, že ľudia sa k ľuďom nie vždy správajú pekne a s rešpektom.

Novyy rok, nove ciele

 Nikdy som nebola na novoročné predsavzatia. Načo. Všetky predsavzatia mi vydržali par dní, respektíve 2 tyzdne. Nevidím dôvod tváriť sa, že sa od nového roka niečo zmení. Ale prichadza veľké (respektíve malé nesmelé) ale. Začala som ešte v starom roku venovať sebe. Bolo trošku viac času, keďže muž bol so mnou doma na materskej, začala som cvičiť nech sa konečne dám dokopy, začala som sa učiť (znova španielčinu), čítať... A tak s príchodom nového roka som si dala predsavzatie. Venovať sa aj napriek tomu, že mužova materská (resp. otcovska) dovolenka skončila, aj sebe. S mojimi dvoma torpedami to bude zaujimave. Po celom dni cvičiť večer pred spanim a ledva sa doplaziť do sprchy nie je zrovna lákavá predstava, ale keď už cvičím 43 dní... Nerátam dni, keď som mala oddych, tak poctivejsie som zacala 28.11, kedy mam zapísaný 6.den cvicenia. Oficialne som zacala 5.11 ale ocividne som ešte nemala motivaciu 😀 a ta prišla. Hurá.

Ďalším cieľom v poradí je prejsť ucebnice španielčiny a byť schopná čítať a počúvať. Nemám naivne predstavy, že sa dohovorím, stačí pasívne, Priateľov po Španielsky si viem celkom obstojne pozrieť aj teraz. Po Španielčine sa chystám na... Neviem. Francúzštinu, srbochorvatcinu, maďarčinu... Uvidíme. K tomu QMF a VBA. A čítať aj beletriu, čítačka mi praská vo švíkoch.

Veru, dala som si celkom ľahké ciele 😀 uvidime, čo z toho mi vydrží. Hlavne nezanedbavat seba a svoje potreby, lebo spokojná matka=spokojne dieťa. Vraj. Tak uvidíme, keď budem bilancovať rok 2022.